Materská škola v Uníne

Chcete vychovať vnútorne silné dieťa? (2.)

Nebuďte perfekcionisti
Dieťa má pred sebou ešte dlhú cestu, kým nadobudne psychické, fyzické a sociálne zručnosti na úrovni dospelého človeka. Nesmieme na to zabúdať ani pri najšikovnejších deťoch. To, že nerobia veci podľa našich predstáv, nie je vôbec na škodu nám, pretože nás učia prijímať ich aj s ich nedokonalosťou. Neponižujte a nepodceňujte dieťa preto, lebo niečo sa mu nedarí hneď. Naučte ho akceptovať jeho zlyhania a vysvetlite mu, že sú súčasťou jeho cesty k úspechu. V duchu hesla "kto nič nerobí, nič nepokazí". Budujete tak jeho prirodzenú sebadôveru a schopnosť ísť ďalej napriek neúspechu.

Nepreberajte zodpovednosť
Dieťa si neurobí domácu úlohu a vy viete, že to nebolo naschvál. Rýchlo mu prezradíte správne riešenia, aby nemuselo čeliť "neoprávnenej" výčitke pani učiteľky. Ak takto konáte, práve ste prepásli jedinečnú šancu nechať dieťa čeliť dôsledkom svojho konania - zábudlivosti, odkladaniu povinností, robenia vecí na poslednú chvíľu. Ak sa dieťa prihlási na hudobný nástroj a pri ťažších skladbách odmieta ďalej navštevovať hodiny hudby, nechajte ho vybaviť si to. Doma ho primerane veku zapájajte do bežnej starostlivosti o domácnosť či iných členov rodiny. Deti sa tak učia mnohým zručnostiam, nadobúdajú sebavedomie a prirodzene sa zapájajú do chodu života. Nenechajte sa manipulovať Deti vás dokážu celkom nevedomky (niektoré aj vedome) dostať tam, kam chcú. Niektoré na to idú cez vyvolávanie pocitu viny, iné krikom, hnevom či plačom. Nikdy nepopierajte ich pocity, neznevažujte ich reakcie. Ale buďte pevní v tom, čo považujete za správne. Ak sa dieťa snaží vykrútiť z povinností, lebo sa mu ich nechce robiť, trvajte na ich splnení. Rozprávajte sa s nimi o ich pocitoch, krivde, ktorú cítia, prejavte im súcit a vysvetlite im, prečo od nich vyžadujete to či ono.

Nemýľte si disciplínu s trestaním
Disciplínou chceme deti naučiť systému, poriadku, pravidlám. Trestaním na seba preberáme zodpovednosť za dôsledky ich konania, pretože nenecháme dieťa pocítiť prirodzený následok, ale vykonávame následok my. Samozrejme, nie vždy sa dá nechať dieťa "napospas", nech si robí, čo chce. Ak sa dieťaťu nechce učiť, môžeme mu napríklad obmedziť čas strávený na internete či pri počítačových hrách s vysvetlením, že mu dávame viac priestoru na učenie. Takýto dôsledok súvisí priamo s tým, čo od neho chceme. Vysvetlíme mu, čo pre jeho budúcnosť znamená, ak sa nebude učiť - že si nebude môcť vybrať prácu, ktorá ho bude baviť, nebude s hocikým vedieť viesť dialóg a môže sa ľahšie dostať do finančných a existenčných problémov. Dohodneme sa na systéme, akým sa bude učiť, pýtame sa ho, čo by mu pri učení pomohlo.

Nechráňte deti pred urobením chyby
Kontrolujete deťom školskú tašku a jej obsah, či niečo nezabudli, utekáte do školy so zabudnutou desiatou či kľúčmi, večer nabíjate namiesto nich mobilný telefón, aby ste sa im dovolali, keby niečo. Škoda, pretože deti si na tento servis prirodzene zvyknú a nenaučia sa robiť tieto úkony samy. Nepocítia dôsledky svojej nepozornosti, ľahostajnosti či zábudlivosti. Nenájdu si systém a neskôr budú zabúdať peňaženku, kľúče od auta či termín pracovného pohvoru.