Materská škola v Uníne

Porucha pozornosti a hyperaktivita detí.


Čo je to vlastne ADHD? Je to porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou, niekedy sa vyskytuje aj bez hyperaktivity (ADD). Kedysi sa označovala aj ako ľahká mozgová dysfunkcia. ADHD a ADD nie sú totožné, hoci sa často zamieňajú, sú to síce podobné, ale predsa odlišné poruchy. Deti s ADHD majú problémy so sústredením, bývajú impulzívne a hyperaktívne. Tie, ktoré majú ,,len" ADD, nebývajú hyperaktívne, majú problémy najmä s nedostatočným sústredením. Nie je jednoduché rozlíšiť deti s miernou poruchou ADHD od veľmi aktívnych, ,,normálnych" detí. Intelekt týchto detí a ich schopností sú často mimoriadne vysoké. Hľadať príčinu v sebe, vo svojej výchove, v neposlušnosti alebo nebodaj neschopnosti dieťaťa by bolo veľkou chybou. Tieto deti totiž nie sú ani zlé, ani neschopné. Je to úplný nezmysel, ktorý, žiaľ, napriek osvete pretrváva a spôsobuje rodičom zbytočné trápenie. Existuje veľa dôkazov o tom, že v pozadí vzniku symptómov ADHD a ADD sú biologické mechanizmy. Mozog týchto detí funguje charakteristickým spôsobom a oni potom konajú a správajú sa inak ako ľudia bez týchto porúch, preto to aj vzbudzuje pozornosť okolia. A ako sa ADHD a ADD prejavujú? Dieťa je hyperaktívne a má poruchy pozornosti. Nadmerná, ale neusporiadaná živosť spôsobuje častejšie úrazy. V rodine takéto dieťa vyžaduje viac pozornosti a prináša menej uspokojenia. Je viac trestané a málo chválené. Sú tu aj ďalšie príznaky: poruchy spánku, pohybovej koordinácie, nemotornosť, slabá krátkodobá a dlhodobá pamäť, nadmerná roztržitosť, špecifické vývinové poruchy učenia, horšia schopnosť abstraktného myslenia, pomalosť pri dokončovaní práce, nedostatok sebaúcty, správanie často neprimerané situácii, negatívny alebo agresívny vzťah k autorite, nevhodné a výrazné predvádzanie sa v afekte, deštrukčné správanie, nepredvídateľné reakcie... a mnohé iné zo spektra príznakov, ktoré sú u každého dieťaťa individuálne.
A kedysi neexistovali? Aj to je častý argument rodičov, ale, žiaľ, stále i niektorých učiteľov, ktorí o poruchách učenia, pozornosti či hyperaktivite nechcú ani počuť. Tieto poruchy sú však vedecky podložené, hoci ich pôvod stále nie je celkom známy. Svoju úlohu tu zohráva dedičnosť, môžu sa vyskytovať štrukturálne abnormality mozgu a inak u týchto detí zrejme fungujú aj neurotransmitery - látky prenášajúce vzruchy medzi mozgovými bunkami pri činnosti. Príčiny poškodenia mozgu sa hľadajú v nedostatočnom okysličení pri pôrode, pri úrazoch hlavy v detskom veku, pri zdravotných komplikáciách matky v tehotenstve, v pití alkoholu a cigaretách v tehotenstve. Presne sa to však stále nevie.
Každý rodič dieťaťa s niektorou z foriem ADD či ADHD sa pýta, či a ako môže svojmu dieťaťu pomôcť. Odborníci sa zhodujú, že správna výchova vplýva na dieťa veľmi pozitívne, hoci symptómy týchto porúch môžu vašu rodičovskú snahu poriadne skomplikovať. Rodičia sú často obviňovaní z toho, že nevedia zvládnuť svoje dieťa. Keď sa však podarí naštartovať efektívny terapeutický program, symptómy ADHD či ADD, ktoré sa dovtedy považovali za dôsledok ,,zlej výchovy," sa zmiernia. Rodičia pri výchove jednoznačne potrebujú pomoc odborníkov a citlivý prístup.