Na dvoch stoličkách.
Každý vie, že na dvoch stoličkách sa sedieť nedá. A kto to skúsil, potvrdí, že to chvíľu funguje, ale časom sa vypomstí. Samozrejme, nehovoríme o konkrétnych stoličkách, ale o niečom, čo existuje akoby dva razy, žije si to dvojakým životom, pričom v samotnej podstate to nefunguje. Snaha o dvojitosť sa nekompromisne vypomstí práve vo výchove našich detí.
Dieťa, šťastné dieťa, musí mať splnené potreby a riešené problémy. Treba zdôrazniť, že tu nejde o potrebu neustále nakupovať nové hračky či sledovať nevhodné TV programy....Dieťa k svojmu úspešnému životu potrebuje pocit bezpečia a istoty. Ten nadobúda zo skutočnosti, v ktorej sa jasne zrkadlí pevný vzťah rodičov. Ak dieťa žije s vedomím, že mama ľúbi ocina a ocino mamu, cíti sa aj ono bezpečne a isto. Ťažkosti s " dvoma stoličkami" vznikajú napríklad vtedy, keď sa jeden rodič stavia k dieťaťu proti druhému rodičovi, keď rodič nahrádza lásku k partnerovi láskou k dieťaťu a čaká spätnú väzbu, ak sa na dieťa kladie priveľká zodpovednosť, čím sa odbremeňujú zo zodpovednosti rodičia aj vtedy, keď raz jeden, raz druhý v nezhodách zneužívajú dieťa proti partnerovi. V dobrej rodine je ľahké a samozrejmé, že sa rodičia dohodnú na pravidlách hry, a tak ich dieťa po zákaze od mamy nemôže ísť po povolenie k otcovi. Vo výchove sú pravidlá a hranice nutné, ale rovnako aj aktuálne dohody. Dohoda dáva možnosť vyskúšať si, pod dohľadom či s vedomím rodiča, niečo nové a prijať za to aj dôsledky. Dohody dieťa stimulujú a zlepšujú jeho sebaúctu.
Hovorí sa, že kto sedí na dvoch stoličkách, nakoniec spadne medzi ne. Vo výchove, však padá dieťa. A dosť bolestne.