Materská škola v Uníne

Unín Materská škola

MŠ Unín

Pre rodičov - február 2015

Ako hovoriť, aby dieťa počúvalo a ako počúvať, aby neprestalo hovoriť

Deti často prichádzajú k záveru, že ich nikto nepočúva, nikto nerozumie ich pocitom, že im stále niekto nadáva. A skutočne - rodičia sa neraz správajú ako strážnici či policajti, ktorí vydávajú rozkazy a zákazy. Je zarážajúce, koľko rodičov svoje deti jednoducho "odpíše" a prestane s nimi komunikovať.
Prevláda domnienka, že v záujme rozvoja charakteru treba dieťaťu vždy oznámiť, čo sa nám na ňom nepáči. Preto je naša reč plná výčitiek, zákazov a napomínania. Tým však dieťaťu dávame najavo svoje neprijatie. V mnohých rodinách sa komunikácia obmedzí len na kritizovanie. Pochvala, súhlas, sympatie či vyjadrenie radosti a šťastia sa dostávajú na okraj alebo celkom mimo vzájomnej komunikácie. Ak sa dieťa cíti odstrčené, vedie to k prerušeniu vzájomnej komunikácie. Dieťa sa chce totiž vyhnúť bolesti, a preto svoje skutočné pocity a myšlienky tají. Je teda nadostačujúce, ak rodičia iba cítia, že svoje dieťa akceptujú. Svoje city by sa mali naučiť aj vyjadriť, a to tak, aby im dieťa rozumelo. Je dobré aspoň povedať: "Rozumiem, čo tým myslíš." Alebo: "Chápem, čo mi chceš povedať." Mimoslovné vyjadrenia alebo "reč tela" - gestá, postoje, mimika, tón hlasu - sú často výpovednejšie a zrozumiteľnejšie než reč samotná. Nemusíte povedať ani slovo, stačia skrivené ústa, povzdych alebo buchnutie dverami, aby bolo zrejmé, čo cítite. Mnohé neverbálne prejavy stavajú komunikácii prekážky ešte prv, než sa vôbec mohla začať. Keď sa nám deti zveria so svojimi pocitmi, začneme im často hovoriť, ako sa majú alebo nemajú cítiť - ako by naše logické tvrdenia mohli poprieť ich pocity! Robíme to preto, že sme sa naučili, že negatívne pocity sú zlé a nemáme ich mať. Len málokto si uvedomuje, že najrýchlejší spôsob, ako sa zbaviť negatívnych pocitov, je vyjadriť ich. Potláčanie pocitov navyše ničí sebaúctu.
Nebojte sa dať dieťaťu ten najväčší dar - vás samých. Urobte zo svojho domova miesto, kde sa zdieľajú myšlienky a nápady bez toho, žeby sa zľahčovali alebo odmietali. Vaše deti sa vám začnú zverovať s najrôznejšími problémami, o ktorých ešte nikdy nehovorili a váš domov sa stane miestom, kde sa dá dýchať, žiť a rásť.