Materská škola v Uníne

Detský strach a úzkosť

Strach je prirodzený prejav detí aj dospelých. Primeraná miera bojazlivosti je pre každého jedinca potrebná a nevyhnutná. Plní ochrannú funkciu, umožňuje vyhnúť sa riziku a nabáda nás na opatrnosť. Strach je definovaná ako negatívna energia viazaná na konkrétny objekt.
Zo psychologického hľadiska rozlišujeme u detí dva typy strachu: vývojovo podmienený, ako strach z neznámeho, strach z cudzích ľudí, strach z odlúčenia, strach zo smrti a výchovou podmienený, to sú sociálne strachy.
Úzkosť je obava bez zjavnej príčiny, nepríjemný duševný stav, sprevádzaný predtuchou hrozby. Ak je to jeho osobnostná črta, bojí sa stále a všetkého. Úzkosť spôsobuje, že dieťa sa z danej situácie snaží uniknúť, a to veľmi rýchlo. Úzkosť je sprevádzaná aj telesnými prejavmi, ako sú búšenie srdca, potenie alebo ,,motýle v žalúdku". Pre deti je istá miera strachu z konkrétnych vecí prínosná, lebo ich učí správať sa bezpečne. Ak má dieťa napríklad strach z ohňa, nebude doň dávať ruku. Ak však úzkostné prežívanie pretrváva, môže spôsobovať dieťaťu problémy, a preto to treba riešiť.
Aj keď sa rodičom môže zdať, že dieťa sa absolútne nemá čoho báť, pre dieťa to môže byť čokoľvek, čo vyvoláva emóciu, a začne sa báť napríklad pohybujúcej sa záclony v izbičke, vŕzgajúcich schodov, má strach vstúpiť do tmavej miestnosti, ostať samo v izbe, nehovoriac o pavúkoch, ale aj o cudzích ľuďoch. Zbytočný strach s pribúdajúcim rokom zväčša zmizne, u niekoho však pretrváva až do dospelosti. Je dôležité, aby ste s tým dieťaťu pomohli, boli mu oporou. Dieťa musí mať istotu, že kedykoľvek sa na rodiča obráti, že má strach, rodič ho bude vnímať a počúvať a nebude jeho strach bagatelizovať napr:,,Čoho sa bojíš, veď tam žiadne strašidlo nie je?"