Materská škola v Uníne

Ako vychovávať deti bez kriku


Každý človek potrebuje mať dostatok pozornosti a zároveň pocit, že má kontrolu nad svojim životom, teda že má istú moc. Aj deti majú tieto potreby, nechcú byť len bábkami v našich rukách, hoci sú si vedomé, že nás potrebujú. Disciplína nemá byť o trestoch. Disciplína má deti naučiť robiť správne rozhodnutia, aby samé vedeli zvážiť, že večerať sa má v čase veče-re, a aby to bolo ich rozhodnutie, že idú jesť. Takže na to, aby deti s nami spolupracovali, sa najprv musíme uistiť, že sú naplnené ich základné potreby: 1) Venujete im dostatok pozornosti? Ak deti nemajú dostatok pozornosti, tak sa ju budú snažiť získať rôznymi spôsobmi, zväčša negatívnymi. Hodia sa vám niekde o zem, s krikom jeleňa v ruji, lebo vtedy si ich zaručene všimnete. Ak majú dostatok pozitívnej pozornosti, tak negatívnu nevyhľadávajú. Venovať dieťaťu pozornosť nemusíte 24 hodín denne, stačí chvíľa, ale musí to byť intenzívne. Keď vám dieťa niečo hovorí, pozeráte sa mu do očí? Skutočne ho vnímate? Keď s ním hráte nejakú hru, ťukáte si pritom do mobilu? 2) Dávate im priestor robiť vlastné rozhodnutia? Majú deti nejakú kontrolu nad svojim životom? Môžu si vybrať, ktoré tričko si chcú obliecť do škôlky? Môžu si vybrať, čo chcú na chlieb alebo ktorú z dvoch príloh chcú k mäsu? Ak im dáte na výber z dvoch zdravých príloh, jednu si vyberú. Možno nie v prvý deň, ale ak zistia, že bez výberu budú hladné, nabudúce si vyberú. Nechať slobodu voľby treba, samozrejme, s ohľadom na vek dieťaťa. Trojročné dieťa si nevie vyberať tak ako 15-ročný tínedžer. Čím menšie dieťa, tým viac potrebuje cítiť, že aj rodič má kontrolu, lebo mu to dáva pocit bezpečia. Ale mať možnosť vyjadriť svoje preferen-cie a názory, a hlavne mať možnosť povedať nie, to by malo mať každé dieťa. Za každým nevhodným správaním nasledujú dôsledky. Samozrejme, my dospelí tiež musíme trpieť následky svojho konania. Lenže tie dôsledky by mali dávať zmysel a nemali by byť plné ponižovania a bolesti.