Materská škola v Uníne

Detský vzdor.


Detské záchvaty hnevu a vzdoru

Takmer všetky deti vo veku od dvoch do štyroch rokov sa priam vyžívajú v trucovaní a záchvatoch neovládateľného hnevu, pričom vôbec nedokážu zareagovať na jediné rozumné slovo. V takýchto situáciách napr. trieskajú hračkami a inými predmetmi a hádžu sa na zem.
Vzdor či hnev však nie je cielene namierený proti rodičom, resp. iba matke a tiež nie je prejavom narušenia vzájomného vzťahu.
Naopak, je prejavom "narušenia" zvyčajného chodu vecí. Deti si myslia, že dospelí narušujú či porušujú ich pravidlá, rituály, poriadok a svet ich detských predstáv.


Záchvaty hnevu

Dieťa sa začne vzpierať, nariekať a hádzať sa o zem aj kvôli jednoduchému zákazu. Prečo? Hnev je na niečo dobrý, pretože pomáha ventilovať emócie a u detí vo veku dva až tri roky je jedným zo spôsobov prejavu. Oponovanie je dôležitá životná etapa vo vývoji dieťaťa, pomáha mu realizovať sa. Hnev sa často dostaví aj z nedostatku spánku, jedla či nečakaného narušenia pravidelného denného režimu. Krik alebo ignorovanie správania dieťaťa veľmi nepomôže.Skúsiť to môžete aj tak, že sa v každej situácii pokúsite o dialóg skôr, ako u dieťaťa dosiahne hnev vrchol. Dodržiavajte jeho rytmus dňa, pretože malé dvoj - trojročné deti potrebujú pokoj, oddych a bezpečnú atmosféru.
Záchvaty hnevu sú však prirodzenou súčasťou detského vývoja. Rodič, ktorý svoje dieťa pozná najlepšie, by mal už vopred vedieť rozpoznať blížiacu sa "pohromu" a pohotovo reagovať hoci aj formou nejakej sladkosti, ktorá výbuch hnevu môže v predstihu eliminovať. Blížiaci sa nával hnevu sa pokúste rozptýliť aj odvrátením pozornosti dieťaťa na inú činnosť, čím upútate pozornosť a ono na hnev zabudne.
Nezaškodí tiež ignorovať drobné roztržky medzi súrodencami, ale len dovtedy, kým jedno z detí nezačne byť priveľmi agresívne. Vylúčte zo svojho správania netrpezlivosť, ktorá sa ľahko prenáša z rodičov na deti.
Keď dospelí zachovajú istý odstup, detský hnev zvyčajne rýchlo pominie a na dieťati nezanechá nijaké následky.
Ak sa ale hnev stane chronickým vyjadrovacím prostriedkom dieťaťa, treba vyhľadať pomoc a riešenie u odborníka. Väčšina päťročných detí však už záchvaty zlosti nepozná, jednoducho z nich vyrastie.