Materská škola v Uníne

Funkcia trestu.


Sú deti, ktoré svojimi prejavmi a svojím správaním dospelých aktívne zaťažujú, dráždia a vyčerpávajú. Sú to malé deti, ktoré plačú celé dni a noci. Sú to deti vzdorovité, ktoré si nedajú povedať a trvajú na svojom. Sú to hyperaktívne deti, impulzívne, ktoré sú stále v pohybe, nepokojné. Sú to deti ktoré klamú. Sú to deti, ktorých správanie je pre dospelých nepochopiteľné, napríklad autistické, neurotické, úzkostné, často chorľavé alebo choré dieťa. Rodič také dieťa ,,nechápe" a nevníma jeho potreby, lebo im nemusí rozumieť. Potom dieťa trestá a vynucuje si uňho spoluprácu.

• Má napraviť škodu! Napríklad dieťa uprace to, čo rozhádzalo, opraví (ak to vie), čo pokazilo, pomôže matke s nejakou činnosťou ako odškodnenie.
• Má zabrániť, aby sa nesprávne správanie opakovalo! Ak nejaké správanie pravidelne prináša nepríjemný zážitok, dieťa si nabudúce dá pozor.
• Platí: dnešný trest = rozhodovanie v budúcnosti.
• Má zbaviť vinníka pocitu viny! Priestupok vyvoláva pocit odcudzenia medzi dieťaťom a vychovávateľom. Ak si je dieťa vedomé priestupku, prežíva svoju vinu.
• Z hľadiska duševnej hygieny je dobré čo najrýchlejšie ho tohto pocitu zbaviť.
• Odkladanie trestu, aj keď bude nakoniec odpustený, je pre mnohé deti ťažším bremenom, rovnako ako prísne okamžité potrestanie.
• Trest má byť primeraný osobnosti a veku dieťaťa.
• Platí: s postupujúcim vekom odmena a trest viazané na telesný pocit (príjemný - nepríjemný) strácajú účinnosť a význam majú odmeny a tresty, ktoré sú viac duchovné (pochvala, povzbudenie či výčitka, slovné pokarhanie).