Materská škola v Uníne

Jedlo v rukách dieťaťa.


Jedno dieťa by stále chcelo mať niečo v ústach, s pôžitkom je a druhému zasa trvá aj hodinu, kým zhltne niekoľko kúskov jedla. Vŕta sa v tanieri, až rodičia strácajú trpezlivosť a pri každom jedle je len stres a krik. Čo je lepšie? Kde sa stala chyba?
Poradcovia na výživu tvrdia, že dieťa, ktoré odmieta stravu a dlhodobo nemá kladný vzťah k jedlu, v deväťdesiatich percentách nemá správne utvorené návyky.
Rodičia urobili chybu už na začiatku, lebo ho nenaučili správnym stravovacím návykom. Stravovacie rituály či návyky sú pravidlá, ktoré sa týkajú výberu, konzumácie jednotlivých potravín a pravidelnosti v jedení niekoľkokrát za deň (raňajky, obed, olovrant, večera). Ideálne je, keď rodičia (alebo aspoň matka) stolujú s potomkom. Potom sa jedlo stáva skutočným rituálom, časom, keď sa netreba nikam ponáhľať, potravu si vychutnáme a máme príjemný pocit spolupatričnosti.
Len u malej časti detí znamená nechutenstvo chorobu, napríklad tráviaceho traktu či poruchu trávenia. Dieťa cíti, že mu určitá potravina nerobí dobre. V takom prípade treba navštíviť lekára a dieťa komplexne vyšetriť, keďže môže ísť o celiakiu, zápaly žalúdka ap. Nie je nezvyčajné dočasné nechutenstvo, ktoré sa objavuje pri chorobe (angína, viróza atď.) alebo po jej skončení. Tu je namieste krátkodobá ľahšia diéta a postupné zvyšovanie dávok stravy. Organizmus vyčerpaný chorobou potrebuje pokoj a veľké dávky potravy by trávenie sťažili. Odmietanie jedla predstavuje u detí akási pocit dôležitosti. Svojím správaním si vynucujú rodičovskú poslušnosť a ochotu dať sa manipulovať. Keď však rodičia "nenaletia" a vytvoria doma nový režim, pri ktorom jedia všetci iba jedno spoločné jedlo (je to jednoduché, keď nie je ani jedno dieťa na nič alergické), a ten, kto nechce jesť, nemusí, zrazu to funguje!
Často stačí neponúkať všetko možné a ako najbližšie jedlo dať dieťaťu zohriatu porciu toho nedojedeného. Načo zbytočne variť niečo nové, keď to dieťa opäť môže odmietnuť?

Nie je dobré:

• nútiť dieťa zjesť všetko, čo má na tanieri
• nasilu dieťa kŕmiť a kričať, dieťaťu to nepomôže, len ho vystresujete a už nezje ani hlt
• ponúkať dieťaťu úplatky za to, že zje aspoň kúsok ("Ja to teda zjem, ale ty mi daj...")
• ponúkať náhradu jedla - dieťa si zaručene vyberie to, čo mu chutí
• dávať dieťaťu drobnosti - bonbón, keksík a iné maškrty medzi jedlami
• dovoliť, aby si dieťa sladkosťami nahrádzalo jedlo, malo by ich dostať ako odmenu
• robiť dieťaťu prednášky o zdravotných rizikách ("keď to nebudeš jesť, budeš chorý")
• robiť prednášku so sociálnym akcentom ("deti v Afrike hladujú")

Odborníci na výživu varujú, že rovnakou mierou, akou ubúda pohyb a dodržiavanie pravidiel zdravého životného štýlu, pribúda detská obezita. Priskoré oboznámenie detí s pochutinami typu párok v rožku, hranolčeky či návštevy zariadení s rýchlym občerstvením zohralo v tomto procese zásadnú úlohu. Strava plná ,,prázdnych" tukov a cukrov na zdraví rozhodne nepridá, zato sa ukladá v tukových zásobách. Je známe, že množstvo tukových buniek si človek vytvára v prvých dvoch rokoch života, potom sa už iba zväčšujú alebo, zmenšujú. To by si rodičia mali včas uvedomiť. V nijakom prípade to nenapraví nejaká ,,zaručená" diéta. U detí sú diéty celkom nevhodné. Riešením môže byť zmena jedálneho lístka celej rodiny - ryby, biele mäso, zelenina, menej tukov a cukrov a pohyb.
U dieťaťa, ktoré podľa rodičov málo je, nemusí zákonite platiť, že hladuje. Je veľmi pravdepodobné, že mu stačí menšie množstvo jedla. Všeobecne platí, že je lepšie dávať deťom menšie porcie a v prípade potreby si môžu pridať.
Naopak, až priveľmi sú u väčšiny detí obľúbené sladkosti. Tie nemôžeme deťom úplne odoprieť, ale nie je vhodné používať ich ako "platidlo" a nástroj na donútenie dieťaťa, aby niečo urobilo alebo zjedlo.