Materská škola v Uníne

Ako vhodne trestať dieťa


Rodičia majú sklon hľadať vinu a vinníka a nie príčinu. Ak vzťah medzi vychovávateľom a dieťaťom nie je v poriadku, dieťa provokuje a trápi dospelého. Núti ho, aby ho trestal. V takomto prípade už možno hovoriť o pomste zo strany dieťaťa. Inokedy trest bolestnejšie postihne samého rodiča. Rodičia nemôžu používať rovnaký meter na dve rôzne deti. Jedno dieťa treba viac odmeňovať, druhé niekedy aj trestať. Nie je to však o láske či neláske k nim a jednako je potrebné dodržiavať pravidlá spravodlivosti. Čo je trestom pre jedného, nemusí byť aj pre druhého.
Zo psychologického hľadiska trestom nie je to, čo sme si ako trest pre dieťa vymysleli, ale to, čo dieťa ako trest prežíva. Ten nepríjemný, tiesnivý, zahanbujúci, ponižujúci pocit, ktorého sa chce čo najrýchlejšie zbaviť a ktorému sa nabudúce chce alebo by sa aspoň malo vyhnúť.
Nemali by sme opakovať stále rovnaký postup a používať vždy tie isté odmeny a tresty. Je potrebné diferencovať a stupňovať. Ak za malé aj za veľké priestupky, ktoré dieťa urobilo, je rovnaký postih, po nejakom čase prestane tieto zákroky vnímať. Mali by sme rozlišovať aj závažnosť podľa toho, aké zásady a princípy dieťa porušilo. Inak sa musíme postaviť k tomu, ak rozlialo mlieko, hoci sme mu povedali, že ho nemá chytať, a inak v prípade, že zbilo svojho súrodenca, lebo mu nechcel požičať hračku.
Dieťa reaguje na jeden trest v rozličných situáciách rôzne. Jeho účinok totiž závisí od viacerých faktorov: od duševného stavu dieťaťa vo chvíli, keď sa ho výchovný zásah bezprostredne týka, teda od jeho nálady, miery podráždenosti či precitlivenosti
- od osobnosti dieťaťa, čiže od jeho dedičných vlôh, vývinu, zrenia,
- od spoločenskej situácie v ktorej sa dieťa nachádza. Napríklad trest v materskej škole alebo na ihrisku pred deťmi, či pred návštevou dieťa prežíva tiesnivejšie ako doma, keď je samo.
Použitie zákazu ako vhodného trestu - napr. zhabanie hračky, zákaz sledovať televízny program, skorý odchod do postele, zákaz návštevy kamarátov a pod. Zákaz má postihnúť iba toho, kto sa previnil alebo neposlúchol. Zákaz nemá trvať pridlho. Dlhé zákazy sú pre dieťa nezvládnuteľné a začne sa kolotoč vzdoru. Skúste niečo zakázať v malých úsekoch, ako sú dva dni či štyri dni. Dieťaťu vysvetlite, že každý deň, keď sa bude dobre správať, mu môžete trest skrátiť. Neposkytujte však nič zadarmo! Nenaučte dieťa, že otravovaním, prosbami či hádkami si svoj trest zvráti. No neklaďte ani primalé nároky, lebo dieťa by nereagovalo a trest by nemal účinok. Táto technika je účinná a má možnosť dosiahnuť nápravu správania - a o to vám najviac ide.