Materská škola v Uníne

S láskou a dôslednosťou dosiahnete veľa.


Keď dieťa poslúcha rodičov alebo učiteľov, reaguje na naše slová, urobí, čo treba, ešte bez reptania, všetko je ideálne, na výchovu príliš nemyslíme. Až keď sa nám všetko začne rúcať a dieťa sa nám vymyká z rúk, začneme uvažovať, čo robiť. Bezradní rodičia tvrdia, že už skúsili všetko možné, po dobrom aj po zlom. Nič však vraj nie je platné. Pýtajú sa: "Ako máme trestať Päťročného chlapčeka, ktorý stále ubližuje druhým deťom?" Alebo:" Čo mám robiť, keď mu všetko hovorím stokrát a on ma nepočúva?" Radi by mali k dispozícii jednoduchý výchovný recept, v ktorom by bolo jednoznačne uvedené, aký postup zvoliť, akú odmenu použiť, ako odstupňovať trest, ako dlho má trvať. Nepustiť nezbedného potomka von, poslať ho spať bez večere alebo mu na týždeň niečo zakázať? Nie je to také jednoduché. Pre milujúcich a dôsledných rodičov platia tieto výchovné zásady:

• Pravidlá a hranice formulujte jasne a jednoznačne. Deti chcú vedieť, čo v určitých situáciách smú a čo nie.
• Rodičia a ostatní vychovávatelia sa nedomáhajú vlastných hraníc. Argumentujú v rovine "sa". "To sa nerobí!" Keďže deti sa učia pozorovaním, mali by rodičia hovoriť o vlastných pocitoch v rovine "ja". Napríklad "nemám rád, keď..." , hnevám sa" , "je pre mňa neznesiteľné, keď kričíš" a pod. Tým vznikajú osobné hranice, podľa ktorých sa deti môžu orientovať a vyrovnávať sa s nimi.
• Pomáhajte deťom rozlišovať medzi kritikou ich osoby a kritikou veci. Deti potrebujú cítiť, že ich prijímame ako osoby, aj keď robia aktivity, ktorými porušujú dohody a pravidlá. Sú ochotné pristúpiť k spolupráci na zmene.
• Pravidlá sa dajú dodržiavať iba vtedy, keď sú premyslené s logickými dôsledkami, ktoré nasledujú pri ich porušení. Sú predmetom rozhovoru najmä vtedy, keď dieťa nespolupracuje alebo sústavne porušuje dohody.