Materská škola v Uníne

Máte doma jedináčika?


Rozhodnutie mať iba jedno dieťa má svoje dôvody - ekonomické (kariéra rodičov a sústredenie sa na prácu), praktické (malý byt) alebo to, že matky sú staršie a nestihnú mať už viac detí, prípadne, že často zo zdravotných dôvodov nemôžu mať viac detí. Všeobecne sa rozšíril názor, že u jedináčika dominuje sebectvo, nesamostatnosť, nezdravé sebavedomie, citová nezrelosť, predčasná vyspelosť - stále je s dospelými, hovorí a správa sa podľa nich. No aj dieťa jedináčik môže vyrastať v zdravo sa prejavujúceho a spoločensky akceptovaného jedinca s primeraným sebavedomím a s primeranými vlastnosťami. Podľa psychologických výskumov prejavujú jedináčikovia vyššie schopnosti a sú veľmi šikovní. Je to tým, že sú veľmi skoro pribratí do sveta dospelých, alebo tým, že ich v rozvoji nebrzdil nijaký dobiedzajúci súrodenec? Nepoznáme presnú odpoveď. Platí, že rodičia sa viac zaujímajú o intelektuálny rozvoj svojho dieťaťa. Každé prvorodené dieťa je do príchodu súrodenca jedináčik a najviac ho ovplyvňuje fakt, že je často prvým a v širokom okolí jediným dieťaťom. Ak sa to znásobí ešte aj tým, že je jediným vnúčaťom svojich starých rodičov, tak vlastne žije vo svete dospelých. Aj vďaka tomu sú jedináčikovia v porovnaní so svojimi vrstovníkmi vyspelejší, na svoj vek zrelší, zvyčajne začínajú skôr hovoriť a čítať, majú bohatú slovnú zásobu a komunikáciu i tvorbu viet majú odkopírovanú od dospelých. V čom sa odlišuje život jedináčikov od života vo viacdetných rodinách?
Na túto otázku najväčší prieskum o jedináčikoch od Judith Blakovej (1981) na 150 deťoch, ktoré sledovala 15 rokov počas ich detstva a dospelosti. Jej závery boli rozsiahle.

• majú o pätinu viac času na učenie ako deti z viacdetných rodín,
• v inteligenčných testoch dosahujú lepšie výsledky,
• majú lepšie vyjadrovacie schopnosti,
• cestujú viac a ďalej ako ostatné deti a celé detstvo majú bohaté na zážitky,
• absolvujú viac umeleckej výchovy (hudobnú, tanečnú, výtvarnú),
• v dospelosti majú v zamestnaní častejšie vedúce postavenie,
• sú skvelí vodcovia, neraz vorkoholici, ktorí dokážu tvrdo pracovať.

Rodičia používajú vo výchove systém odmien a málo svoje dieťa trestajú. Niekedy tresty vo výchove úplne chýbajú. Treba si však dať pozor, lebo len málo rodičov vie brzdiť svoju lásku k jedinému dieťaťu, a tak mu rodičia plnia všetky želania. Strach o jediné dieťa často ovplyvňuje ich konanie a vedie k prílišnej zhovievavosti, napríklad je dieťa oslobodené od domácich povinností. Dieťa ktoré nemá súrodencov, nemá skúsenosti s kolektívnou hrou, pomocou alebo súťažením. Jedináčik veľmi potrebuje skupinu rovesníkov, a preto ho to láka na ulicu, ihrisko, do kolektívu. Rodina nesmie byť uzavretý kruh, ale má byť orientovaná navonok - má sa stretávať s rodinami s deťmi, pozývať návštevy, umiestniť dieťa do kolektívneho zariadenia, športových klubov atď.
Väčšina z nás má predstavu, že jedináčikovia musia trpieť osamelosťou. Doma sa nemajú s kým hrať. Naozaj však jedináčikovia pociťujú takúto osamelosť? Závisí to od toho, ako sa k nim správa rodina. Sú deti, ktorým súrodenec vôbec nechýba, lebo rodičia robia všetko preto, aby mu ho nejako nahradili. Napríklad tak, že sa stretávajú s rodinami, ktoré majú deti v rovnakom veku, alebo ho vodia do záujmových klubov a krúžkov, kde má rovesníkov. Sú však aj deti, ktorým súrodenecká koalícia chýba, trpia tým, že doma nemajú brata alebo sestru, s ktorými by sa mohli hrať. A potom zvyčajne tlačia na rodičov, že chcú súrodenca, lebo sa cítia osamelí.
Deti, ktoré vyrastajú bez rovesníka v rodine, sa snažia pestovať priateľské vzťahy medzi deťmi. Aj medzi spolužiakmi sú obľúbení. Keďže sa im často v škole darí, sú dobrí žiaci, preto sú obľúbení aj u učiteľov. Výskumy ukazujú, že sú oveľa usilovnejší v pestovaní priateľských vzťahov medzi deťmi.