Materská škola v Uníne

Päť pravidiel pri zaobchádzaní s vulgarizmami.

1. Predovšetkým buďte pokojní.
Ak dieťa použije hrubé slovo, zostaňte pokojní. Čím viac cirkusu okolo toho urobíte, tým viac váhy dané slovo dostane. Krátko, stručne, ale výstižne a s dôrazom dieťaťu vysvetlite, že toto nesmie.

2. Vymedzte hranice.
Otvorene sa s dieťaťom porozprávajte o tom, čo sú vulgarizmy, čo znamenajú, a povedzte mu, aký k nim máte postoj. Dajte jasne najavo, že "v tomto dome sa neslušné slová nepoužívajú". Ak dieťa potrebuje vyjadriť hnev a zlosť, musí to vyjadriť prijateľným spôsobom.

3. Buďte dieťaťu dobrým príkladom.
Namiesto nadávok a vulgarizmov povedzte dieťaťu slová, ktoré sú prijateľné a ktoré môže používať pri hneve či napätí, napríklad dočerta, dokelu. Veď aj vám sa stane, že si v jeho prítomnosti zanadávate. Dieťaťu len povedzte, že sú aj verejne prijateľné nadávky, a dajte mu konkrétne príklady. Spolu si ich môžete aj vymyslieť, keď neviete nájsť také, ktoré by boli pre dieťa vhodné.

4. Hrajte sa a vytvárajte situácie.
Opýtajte sa dieťaťa, ako by sa mu páčilo, keby mu niekto škaredo nadával, prípadne v jeho prítomnosti používal neslušné výrazy. Vráťte sa k slovu, ktoré mohlo dieťa niekde počuť, či už v materskej škole, na ulici, alebo u starých rodičov, a to použite ako príklad. Ak nemáte také slovo, vymyslite si niečo, čo by mu pomohlo pochopiť, ako to v tej situácii vyznie a čo používajú dané osoby.

5. Zákaz nefunguje!
Ak dieťaťu niečo striktne zakážete, môže reagovať presne opačne - vzdorom či provokáciou -, a to práve vtedy, keď to najmenej čakáte, napríklad na verejnostri, u starých rodičov, na detskej oslave.

Ani v situácii na verejnosti by sme na vulgarizmy nemali upriamiť pozornosť, len ticho dieťaťu do ucha zašepkať (metóda tichého "nie"), že sme sa dohodli nehovoriť ho.
Vyskúšajte jeden recept - pošlite dieťa vypláchnuť si ústa vodou, keď mu z nich vyšlo také slovo a zašpinilo mu ústa. Alebo zobrať dieťa nabok a povedať mu, nech sa teraz dobre vykričí a povie všetky slová, ktoré sa mu tak páčia a provokuje nimi. Musí ich opakovať a nemôže prestať, kým mu nepovieme dosť. Potom už aj ústa budú mať naozaj dosť a nedokážu tieto slová hovoriť.