Materská škola v Uníne

Odmena a trest.


Odmena má niečo poskytnúť, trest niečo odoprieť.
Vedieť taktne vyhľadať potreby dieťaťa znamená dieťa dobre poznať. Napríklad, odmeniť ho výletom, dobrodružstvom s rodičmi, nielen materiálnou odmenou - hračkou.
Najbežnejšou formou trestu je zobratie obľúbenej hračky alebo tej, ktorá bola predmetom sporu. Deti sú rôzne, čo je pre jedno dieťa odmenou, pre iné je trestom, napríklad to platí pri neprítomnosti rodičov - pre jedno dieťa je odlúčenie od rodičov hrozný trest a iné to chápe ako svoj krok k samostatnosti a nemá s tým problém.
Keď nastane nepríjemná situácia treba odlíšiť neobratnosť dieťaťa (nehoda) a jeho zlý úmysel (zničím to). Ak dieťa očividne niečo zanedbalo alebo sa vyvlieklo z nejakej úlohy, dať mu zvláštnu úlohu alebo povinnosť navyše. Treba však dať pozor na schopnosti dieťaťa a nároky na splnenie úlohy.
Pochvala je najúčinnejší výchovný prostriedok. Dajte dieťaťu viac ocenenia a menej poníženia. Deti veľmi dobre reagujú na slovné pochvaly, prípadne pochvaly prednesené pred treťou osobou, otcom, starými rodičmi, kamarátom. Správne a múdre je teda podporovať dobré a žiaduce správanie dieťaťa. Negatívne výchovné metódy ako pokarhanie, poníženie, výčitky, majú účinok najmä od človeka, ku ktorému má dieťa citový vzťah. Je správne vyvažovať nevyhnutné pokarhania dobrými pochvalami. Trest aj odmena by mali nasledovať ihneď po čine, ktorý trestáme, alebo, naopak, oceňujeme. Ak je dieťa v ohrození, vtedy na disciplíne (zákaze alebo príkaze) trváme okamžite a bez komentárov!