Materská škola v Uníne

Rady rodičom, aby dieťa zvládlo príkazy.


Prehnaná starostlivosť je najmä vtedy, keď sú rodičia jedináčikov v staršom veku, sú úzkostliví, prehnane reagujú pri každej chorobe, pri každom úraze, nadmieru dieťa ochraňujú a doslova mu bránia v samostatnosti. Jednoducho zo svojho dieťaťa vychovávajú nesamostatného jedinca, ktorý sa neskôr nevie zaradiť do normálneho života. Presný opak je rozhodnutie mať dieťa u ľudí, ktorí majú kopu vlastných koníčkov, naplno sa venujú kariére a všetok voľný čas trávia v spoločnosti priateľov či kdesi na cestách. Dieťa je im v podstate na príťaž.
Nezabúdajte:

• Rozprávajte zreteľne a oslovte ho menom, aby vedelo, že to hovoríte priamo jemu.
• Je dôležité, ako formulujete to, čo od neho chcete.
• To, čo od neho chcete musí byť stručné a jasné!
• Skúste slová zašepkať alebo zaspievať.
• Aj gestami treba podporiť to, čo hovoríte - zdvihnutý prst, pokývanie prsta...
• Pozerajte sa pri napomínaní dieťaťu do očí.
• Pokojne sa k nemu prikrčte (sadnite si na zem, kľaknite si, zoberte si ho na kolená)
• Buďte vo výške jeho očí.
• Nikdy nekričte z druhej izby! Dieťa to nevníma.
• Nevyhrážajte sa, nerobte dlhé kázne ani veľa nevysvetľujte.
• Skúste s dieťaťom hovoriť tak, aby ste vytvorili spojitosť medzi príkazom a aktivitou.
• Forma opakovať dieťaťu stále to isté ("papagáj") sa neosvedčila.
• Príkaz povedzte dieťaťu raz a stojte pri dieťati alebo choďte s ním tam, kam ide a buďte ako neoblomná skala: stojím, čakám a nekomentujem.
• Dieťa pochopí, že neustúpite, a urobí, čo ste prikázali.
• Chváľte dieťa za jeho úsilie.
• Na argumenty sa pri trojročnom dieťati nemôžete spoliehať.
• Skúste riešiť neposlušnosť cez emócie a povedzte mu: "Som smutná z toho, že..."
• Deň má dieťa "svoj deň" buďte milá, pokojná, trpezlivá, nebudete kričať...
• Rovnako sa osvedčili aj obrázky ako pokyny na činnosti, ktoré sa opakujú.
• Opakujte, aké správanie je "správne", čo očakávate: "Poď si umyť zúbky, budú čisté, zdravé a poteší ma to."
• Niekedy pomôže nevysvetľovať, ale nechať dieťa, najmä ak nastal afekt a krik, nech sa upokojí samo.
• Nezabúdajte poďakovať a pochváliť dieťa za vykonanú vec a jeho úsilie, lebo tak mu dokážete, že ste si to všimli a ocenili.
• Uvedomte si, že trest často nabáda dieťa k ešte väčšiemu vzdoru.
• Vopred si premyslite, čo urobíte, ak dieťa neposlúchne, a zamyslite sa nad tým, ako dosiahnete, aby cítilo ľútosť za nesprávne správanie a nie snahu o pomstu.