Materská škola v Uníne

Výchovné omyly.


Potrebujeme si uvedomiť, že za nepokojom detí a ich neschopnosťou sústrediť sa, skrýva sa často aj výchovný omyl. Nepokojné bývajú deti, ktoré chcú byť často stredobodom pozornosti a sú sústredené len na seba, čím vzniká napätie. Dieťa si následne mocensky vynucuje pozornosť práve tým, že vyrušuje a za každú cenu chce strhnúť záujem okolia na seba, prejavuje sa hyperaktívne. Ako deti rastú, je žiaduce, aby sa od rodičov naučili byť ohľaduplné. Pretože neskôr môžu naraziť na železnú logiku okolitého sveta, v ktorom je prirodzené, že sa ľudia medzi sebou delia a berú ohľad jeden na druhého. Chápať zákonitosti spolužitia sa učíme vo veku dvoch, troch či štyroch rokov, inak bude dieťa sebecké a v dospelosti neschopné brať ohľad aj na druhých. Deti s ADHD sú deti sebecké, zväčša sústredené iba na seba a svoje vlastné potreby. Najčastejšou chybou je, že dieťa je stredobodom rodičovského vesmíru. Všetko, čo žiada, dostane. Rodičia dieťaťu nevytýčia žiadne hranice, len ho bezhranične zahŕňajú láskou a pozornosťou. Milujú ho a dieťa smie robiť, čo si zaumieni. Dieťa sa naučí, že všetko je len o ňom, celý svet sa točí okolo neho, nemusí si vôbec všímať iných a ani na nich brať ohľad.
Druhou častou príčinou ich nepokoja a neschopnosti sa sústrediť býva nadmerne kontrolujúca výchova, pri ktorej rodičia deťom ustavične hovoria, čo majú a nemajú robiť. Deti sa príliš skoro naučia byť v nesúlade s inými ľuďmi.
Jednou z najdôležitejších rodičovských úloh je naučiť dieťa, aby bolo pozorné a ohľaduplné. Nenechať dieťa počúvať len seba a konať iba vo vlastnom záujme. Ak sa rodičia po celom dni v práci stretnú, majú právo na nerušený rozhovor bez toho, aby im dieťa ustavične skákalo do reči. Dieťa by malo vedieť, že keď sa zhovárajú rodičia medzi sebou, malo by počkať. Nemusíme ho napomínať a slovne s ním zápasiť, stačí prejsť do inej miestnosti alebo mu inak neumožniť, aby nás rušilo. Naučíme ho tak, že aj iní ľudia sú dôležití.