Sebadisciplína a rozhodovanie detí.
Najskôr musia byť deti dobre vedené a mať osvojené určité sociálne zručnosti, až potom im patrí do rúk rozhodovanie. V prvom rade musí byť dieťaťu jasné (musí dostať vysvetlenie) o tom, čo je dobré a čo je zlé.
Pedagogicky viesť dnešné deti nie je jednoduché. Ich často problémové správanie narúša celkovú nielen rodinnú klímu, ale aj disciplínu v triede, dochádza k vzájomnému ubližovaniu detí, nezriedka k ubližovaniu dospelým. Ak sa pýtate prečo, odpovedí je viacero.
Deficitná rodinná výchova, zlé vzory z médií, stav spoločnosti.
Otázku si však môžeme položiť ešte inak. Čo deťom chýba, aby sa správali slušne, ohľaduplne, aby spolupracovali a vedeli riešiť konflikty, ktoré sú súčasťou života?
Učí ich niekto citlivému a zdvorilému správaniu voči sebe navzájom? Majú návyky sebadisciplíny? Vedia, čo je dobré a čo je zlé, majú vytrénovanú vôľu nasledovať odveké morálne hodnoty a odolávať lákadlám vskutku nemorálneho?
Niekomu sa môže zdať tento model výchovy málo demokratický, príliš autoritatívny. Môže niekto namietať, že bytosť dieťaťa je príliš jemná a krehká na to, aby vzniklo riziko zranenia detskej duše a psychického ublíženia. Deti sú rôzne, rôzni sú aj rodičia, učitelia, vychovávatelia. Opísaný model výchovy vznikol zo skúseností a ponúka námety, ako viesť výchovu detí láskavo a pevne.