Materská škola v Uníne

Budovanie charakteru

Slovo charakter pochádza z gréčtiny a znamená "vyryť, hlboko vtlačiť." Je to "značka" človeka - vzorec povahových čŕt, ktoré sa odrážajú v jeho živote a životných postojoch.
Všetky postoje a prejavy, ktoré formujú charakter dieťaťa, sú naučené. Všetko, čo vieme o procese učenia, môžeme preto aplikovať na rozvoj charakteru. Zodpovednosť za budovanie charakteru majú najmä rodičia. Výhovorka typu "za to môžu gény" neobstojí. Ak má dieťa pokrivený charakter, potom sú na vine sami rodičia, prípadne prostredie, v ktorom sa dieťa pohybuje.
Pre vývoj charakteru sú podstatné: pozitívne podnety, ktoré formujú charakter, hlboká sebaúcta, ktorá človeku pomáha v sebaovládaní.
Žiadne dieťa nemá svedomie už pri narodení. A rovnako ako nie je schopné samo rozvíjať svoj charakter, nedokáže ani samo pracovať na rozvoji vlastného svedomia. Úlohou rodičov je učiť dieťa láske k druhým, naučiť ho, že porušovaním noriem platných v spoločnosti ubližuje ostatným. Keď sa dieťa naučí milovať a tiež rešpektovať práva ostatných, bude mu nepríjemné, keď druhým ublíži - bude cítiť vinu. Trvá to niekoľko rokov, kým si dieťa osvojí, čo je dobré a čo zlé. Rodičia preto musia vyčkať, kým dieťa bude schopné princípy, ktoré sa naučilo na jednej situácii, aplikovať aj na ďalšie prípady. Každý pokus vynútiť si niečo také skôr, sa minie s účinkom. Dieťa sa najskôr musí naučiť uplatňovať určitý princíp v určitej situácii. Postupne tak získa schopnosť rozoznať zlú a dobrú voľbu v inej, ale podobnej situácii a za iných okolností.