Materská škola v Uníne

Ako sa vysporiadať s negatívnymi pocitmi

Tým, že akceptujete pocity svojho dieťaťa, dávate mu najavo, že negatívne emócie sú súčasťou jeho života a že dieťa kvôli nim ešte nie je "zlé". Naučí sa tiež, že so svojimi emóciami nemá bojovať, ale brať ich tak, ako prichádzajú. Vzťahy medzi rodičom a dieťaťom sa upevňujú pri vzájomnom počúvaní sa. Ak sa dieťa rozhodne o svojom probléme hovoriť, vidí ho oveľa zreteľnejšie. Čím skôr a častejšie budete svojmu dieťaťu dávať najavo, že sa zaujímate o jeho zmýšľanie, predstavy a problémy a chcete si ich vypočuť, tým ochotnejšie sa bude dieťa zaujímať o vaše vnútorné prežívanie. Ako rodičia nemôžeme byť so svojimi deťmi celý život, aby sme im radili, ponúkali svoje riešenia alebo za ne rozhodovali. Je našou rodičovskou povinnosťou vybaviť deti schopnosťou riešiť životné problémy. Väčšina príkazov a ponižujúcich viet skrýva silné hodnotenie druhej osoby rozhovoru. Rodič, ktorý nemá chuť sa hrať, pretože je unavený, povie: "Ty si hrozná otrava!" Ak chcete svojmu dieťaťu dať na vedomie, ako na vás pôsobia jeho nevhodné prejavy, potom je najlepšie použiť ja- vyjadrenie: "Skutočne ma hnevá, keď tu beháš a kričíš." "Nemôžem pripraviť večeru, kým sú po celej kuchyni pohádzané tie kocky zo stavebnice." Ja - vyjadrenie sú vysvetlením emócií, ktoré majú rodičia vzhľadom na nevhodné správanie dieťaťa. Neodsudzujú dieťa, len vyjadrujú, ako na nich pôsobí jeho správanie, rozlišujú medzi dieťaťom a jeho konaním. Ty - vyjadrenie si dieťa často vysvetľuje ako útok na jeho vlastnú hodnotu, kým ja - vyjadrenie je preň skôr opisom rodičovských pocitov. Ja - vyjadrenie pozostáva z troch častí: vyjadrenie vašich pocitov týkajúcich sa nevhodného správania dieťaťa, opis správania vášho dieťaťa, v ktorom však nie je žiadne odsudzovanie, vysvetľovanie, aké ťažkosti vám spôsobuje takéto správanie. Mám pocit...,keď...,pretože... Všimnite si, že ja - vyjadrenie neobsahuje žiadne príkazy ani nadávky alebo odsudzovanie. Rodičia deťom nehovoria, čo majú robiť. Ja - je vyjadrením komunikujeme oveľa efektívnejšie, pretože zodpovednosť za zmenu zostáva na dieťati. Pomôže mu naučiť sa, že ono samo je zodpovedné za svoje konanie. Zároveň mu tak dávate najavo, že veríte, že si so situáciou poradí a bude rešpektovať vaše potreby.