Súkromná inventúra
Ak zistíte, že vaše dieťa javí známky malej sebaúcty a vy za tento stav cítite hoci len čiastočnú zodpovednosť, je vašou prvoradou úlohou si to priznať.
Možno je pre vás odstup, ktorý máte voči svojmu dieťaťu, nepochopiteľný. Napíšte si teda zoznam vecí, ktoré vám na ňom prekážajú - či už na jeho správaní, osobnosti, návykoch, alebo schopnostiach. Ak sa vám na ňom nepáči niečo, čo vám pripomína vás samých alebo vášho partnera, je to možno preto, že ste nikdy nevedeli prijať ako plnohodnotnú osobnosť sami seba alebo svojho partnera. Nikto z nás nie je bez chyby!
Často si myslíme, že naše dieťa je príliš malé na to, aby cítilo rôzne ,,vibrácie", ktoré prechádzajú našim domovom, či už je to určité napätie, alebo nesúhlasný postoj. Ale dieťa to všetko hneď vycíti. Prosba o odpustenie môže vyzerať napríklad takto: ,,Marek, urobil som niečo zlé a chcel by som s tebou o tom hovoriť. Nesprával som sa vždy k tebe pekne.
Keď si robil to a to, ja som sa správal tak a tak...Je mi to ľúto. Nabudúce by som to chcel urobiť lepšie. Môžeš mi odpustiť?" Uvedomte si, že dieťa je vzácnym darom, ktorý chcete prijať, oceňovať a viesť k samostatnosti.
Ak sa vaše dieťa odlišuje od ,,normy", ktorá platí v danej skupine - ak je príliš malé alebo naopak vysoké, príliš lenivé alebo príliš usilovné, nosí okuliare, má nejaké výrazné črty alebo je iné v niečom, čo jeho rovesníci považujú za nápadné - bude potrebovať určitú ,,špeciálnu" schopnosť či zručnosť. To, že niečo vie, vyváži jeho nedostatky a pomôže mu ťažiť z jeho silných stránok. Chváľte dieťa za všetko dobré čo povie alebo urobí. Stačí, keď o ňom poviete niečo pozitívne, zvlášť v jeho prítomnosti! S nikým svoje dieťa neporovnávajte - ani so súrodencami, či kamarátmi v škôlke, či deťmi zo susedstva, ani s ockom, mamou, príbuznými alebo so sebou v jeho veku. Majte radi svoje dieťa také, aké je.
Ak chcete dieťaťu pomôcť, aby malo zo seba dobrý pocit, začnite u seba! Nezabudnite, že ste pre svoje dieťa vzorom. Rozprávajte sa s ním. Váš potomok čoskoro vycíti vaše city k nemu.
Nedostatok sebaúcty sa často prenáša reťazovou reakciou z generácie na generáciu. Ak mu neveríte, nakazíte tým svoje dieťa.
Tým, že pomôžete dieťaťu získať zdravé sebavedomie, dáte mu nesmierne cenný dar a zároveň môžete lepšie porozumieť slovu láska, ktorý je základným kameňom rodinného šťastia. A na záver si urobte súkromnú inventúru. Vytvárate atmosféru prijatia, v ktorej vaše dieťa môže rozvíjať pozitívne predstavy o sebe samom?
Dávate mu svoje prijatie najavo primeraným a vhodným spôsobom? Nepôsobí prostredie domova na dieťa skôr deštruktívne? Máte problém rešpektovať svoje dieťa také, aké je?
Musí sa, kým sa ho rozhodnete uznať, správať tak, aby ste naň mohli byť hrdí?
Dali ste svojmu dieťaťu možnosť prežívať vedomie vlastnej hodnoty?