Materská škola v Uníne

Budovanie sebaúcty

Nízke vedomie vlastnej hodnoty má svoj pôvod v detstve. Rodičia svojim deťom neposkytli dostatok podpory nevyhnutnej na rozvoj sebavedomia v prvých rokoch života. To neskôr vedie k nezdravej sebakritike, sebaobviňovaniu a neprijatiu. Také pocity vznikajú a narastajú v priebehu rokov, v ktorých sa formuje osobnosť, a sú živené spoločnosťou orientovanou na úspech. Tieto negatívne vplyvy poznamenajú človeka na celý ďalší život.
Dieťa je vo svojej sebaúcte zraniteľné už v čase, keď sfúkne sviečku na svojej prvej narodeninovej torte. Dokonca už niekoľkomesačné batoľa vie rozlíšiť pokarhanie od pochvaly. Keď sa mu dostáva pozornosti, cíti svoju dôležitosť, keď s ním však druhí zaobchádzajú hrubo, vo vlastných očiach stráca hodnotu. Vie rozoznať, ako ho vnímajú vlastní rodičia. Vedomie ich lásky a rešpektu sa stáva významným základom jeho vlastnej sebaúcty.
Okolo tretieho alebo štvrtého roku sa jeho svet rozšíri o vnímanie širšej ľudskej spoločnosti. Prispieva k tomu dochádzka do materskej školy a záujmových krúžkov, sledovanie televízie či počúvanie príbehov z kníh.
Sebaúcte sa dieťa musí učiť. Dieťa sa s pozitívnou predstavou o sebe nerodí, hoci sklon k pozitívnemu alebo negatívnemu vnímaniu samého seba môže byť vrodený.
Sebaúcta všeobecne vyrastá z každodenného kontaktu dieťaťa s okolím. Na základe týchto prvotných životných skúseností sa vedomie vlastnej hodnoty dieťaťa rozvíja buď pozitívne, alebo negatívne. Čím pozitívnejšie zážitky svojmu dieťaťu pripravíte a čím vrúcnejšia bude odozva z vašej strany, tým skôr sa naučí, že je prijímané a že ako človek má svoju hodnotu.
Sebaúctu musí dieťa získať. Všetko, čo sa mu podarí povedať alebo urobiť, posilňuje jeho sebavedomie. V každej detskej hlavičke vŕta vyrieknutá či nevyrieknutá otázka: Ako to robím? Dobre, alebo zle?