Ako vzniká negatívne vnímanie seba samého
Všetko sa to začína v citlivých rokoch detstva. Rodičom obyčajne nestačí povedať dieťaťu nie, keď niečo vyvedie. Slová ako zlý, pomalý, škaredý, hlúpy, ťarbák, truľo, naničhodník, nemehlo znižujú sebavedomie dieťaťa. Vety ako ,,Nikdy neurobíš nič dobre", ,,Hanbím sa za teba" alebo ,,Čo je s tebou? Si hlúpy, alebo čo?" v dieťati len utvrdzujú jeho zlý obraz o sebe samom. Ak je dieťa vystavené neustálemu ponižovaniu či pohŕdaniu, hoci nevyslovenému, ak je citovo zanedbávané, začína v ňom narastať pocit hanby a nespokojnosti so sebou samým. Tak v ňom začínajú klíčiť semienka myšlienok typu: ,,Som zlý" alebo ,,Nikdy nedosiahnem to, čo odo mňa rodičia chcú."
Spoločnosť v deťoch podporuje negatívne pocity tým, že presadzuje súťaživosť. Snaha ,,byť najlepší" sa prejavuje v každej školskej triede. Odmeny a výhry sprevádzajú víťazstvo v športe a iných aktivitách. Víťazi súťaží dostávajú ceny. Ale tam, kde sú víťazi, musia byť aj porazení. Hráč, ktorý prehrá, cíti poníženie a neschopnosť. Ponižujúce označenie z domova, umocnené postojom spoločnosti, spôsobuje, že sa dieťa cíti byť neschopné a má problém prijať sa.
Najdôležitejšie je, aby ste svoje dieťa milovali jednoducho preto, že je vaše. Dôvodom na lásku nemôže byť jeho dobré správanie alebo poslušnosť, dobré známky v škole či výborné výsledky v športe, ale samotná skutočnosť, že je vaše.
Nikdy svojmu dieťaťu nedávajte najavo, že vaša láska k nemu je niečím podmienená - čímkoľvek!