Hrajte sa spolu s deťmi
MYSLENIE
Triedenie predmetov - dieťaťu predkladáme spočiatku hračky, neskôr rôzne predmety z jeho okolia, geometrické tvary, dieliky stavebnice, prípadne vystrihuje obrázky z časopisov. Má ich triediť podľa farby, tvaru, veľkosti, materiálu, alebo na živé - neživé, ovocie - zelenina, tvrdé - mäkké, guľaté - hranaté, ...
Čo je v miestnosti alebo na obrázku - obdoba predchádzajúceho cvičenia, dieťa menuje, čo napr. v miestnosti je červené, alebo je z dreva, papieru, má určitú veľkosť, tvar
Nachádzanie protikladov - vyzveme dieťa, aby povedalo opak toho, čo hovoríme (malý - veľký, kyslý - sladký, dobrý - zlý)
Zovšeobecňovanie - dieťa sa snaží pomenovať veci jedným slovom (jablko, hruška, slivka,... stôl, stolička, skriňa, ... pes, mačka, krava, ...) U malých detí môžeme začať naopak - "Povedz mi, aké poznáš ovocie".
Rozoznávanie, čo je pravda a čo nie - dieťaťu rozprávame pravdivé i nepravdivé krátke vety, ono sa snaží uhádnuť, čo je správne a čo nesprávne. Napr. auto ide rýchlejšie ako bicykel, mačka je menšia než myš, žaba kotkodáka, sliepka kváka.
Rozoznávanie, čo k sebe patrí a čo nie - spočiatku dieťaťu predkladáme hračky, predmety, geometrické tvary, obrázky, neskôr len menujeme (napr. 1. píšťalka, bubienok, bábika, trúbka, 2. hus, mačka, kanárik, sova, 3. sedmokráska, fialka, tulipán, jabloň)
Tvorenie koláže z obrázkov - dieťa hľadá v časopisoch alebo novinách obrázky podľa zadania. Tieto potom vystrihne alebo vytrhne a ďalej triedi. Napr. na jednu stranu papiera nalepí obrázky obľúbených jedál a na druhú stranu jedlá, ktoré nemá rado. Trénuje si tak kritické myslenie, zrakové rozlišovanie i manuálnu zručnosť.
Riešenie situácií - dieťaťu predkladáme rôzne situácie, spočiatku na obrázkoch, neskôr slovne a pýtame sa ho, ako by sa v nich zachovalo. Napr. čo by sa stalo, keby sme nezalievali kvety, čo by urobilo, keby rozbilo hrnček, bolo mu v škole zle, keby ho vzal niekto cudzí na návštevu a pod. Toto cvičenie ovplyvňuje rozvoj sociálnych zručností, ktoré sú veľmi dôležité pre postupné osamostatňovanie dieťaťa. Každý nápad dieťaťa berieme vážne, ale upozorníme na klady a zápory navrhovaného riešenia. Spoločne vyberáme najvhodnejšie riešenie danej situácie. Môžeme si zahrať i scénku. Okrem rozvoja vyjadrovacích schopností učíme dieťa reagovať v daných situáciách.
Hry so slovami - vymýšľanie viet alebo i riekaniek, kde všetky slová začínajú na rovnakú hlásku (mama má misu). Obmena - vymýšľanie slov do rytmu (pes - les, kos - los). Tvorenie jednoduchých riekaniek. Tvorenie viet z vopred stanovených slov (mama - ísť - nakupovať, Eva - mať - bábika). Neskôr môžeme vymýšľať celý príbeh, kde sa budú vyskytovať vopred určené slová.
Dokončenie príbehu - dieťaťu začneme rozprávať jednoduchý príbeh, ktorý nedokončíme, to je úlohou dieťaťa.
Čo patrí k sebe - hľadáme súvislosť medzi slovami - predkladáme rôzne slová, dieťa vymýšľa iné slovo, ktoré má s prvým niečo spoločné (taška - nákup, hlava - uši, domček - strecha). Inokedy môžeme hľadať čo najviac slov, ktoré súvisia s naším (dom - strecha, okná, dvere, komín, ...)
Čo je to - deťom vymenujeme hlavné charakteristické znaky pre danú vec, zviera alebo rastlinu (napr. má to štyri nohy, chvost, uši, srsť, fúzy, zelené oči, prípadne chytá myši). Úlohou dieťaťa je uhádnuť, o aké zviera ide.
Je to správne? - zvolíme si nejaké zviera (napr. slona). Úlohou detí je povedať o ňom všetko, čo vedia (má chobot, kly, je veľký, má hrubú kožu, ...). Kto povie nejakú vlastnosť nesprávne, alebo nevie ďalší znak, vypadáva z hry.
Na sultána - vedúci hry uvádza hru slovami: "Som veľký sultán a dnes nemám dobrú náladu. Chcem, aby ste mi priniesli nejaké zviera, ale nesmie začínať na písmenko P. V náročnejšej variante hry sa určená hláska nesmie vyskytovať v celom slove.
Na Marťana - Marťan pristane na našej planéte a všetkému sa čuduje - čo je to kvetina, lopta, dom a pod. Úlohou detí je mu všetko čo najpodrobnejšie popísať, aby pochopil, k čomu to je (vzhľad, vlastnosti, účel).