Byť človekom charakteru
Najmodernejšie psychologické výskumy potvrdzujú, že práve rodina je prvým a jedinečným miestom, kde sa dieťa učí láske, úcte a rešpektu.
Láska, ktorú dávajú rodičia svojim deťom, je rovnaká bez ohľadu na to, či sú deti malé alebo už dospelé.
Antoine de Saint-Exupéry povedal: "Pravá láska sa nikdy nerozdá. Čím viac dávaš, tím viac ti zostáva."
Láska matky a otca je pre dieťa koreňom ich vlastného života, zdrojom ich vlastného ja, motiváciou pre ich vlastný život. Rozbitie lásky medzi rodičmi znamená rozbitie vlastného zdroja lásky. Preto myseľ dieťaťa nikdy nemôže prijať rozvod rodičov, aj keď majú svoje dôvody.
Čo je najlepším darčekom, ktorý môžu rodičia venovať dieťaťu?
Dom? Dobré meno? Sociálne postavenie? Najdôležitejšia je pravá láska. Dokonca aj novorodenec neočakáva od matky iba mlieko, ale rodičovskú lásku. Láska medzi rodičom a dieťaťom sa stáva kľúčovým momentom pre všetky ostatné životné skúsenosti.
Osobnosť dieťaťa sa rodí a rozvíja skrze učenie sa a napodobňovanie vlastných rodičov, bez toho aby si to uvedomovalo. Rodina sa teda stáva základným stavebným kameňom osobnosti človeka.
Deti, ktoré vyrastajú bez rodičov a rodičovskej lásky sú značne poškodené vo svojom vývoji, často krát viac, než deti vyrastajúce so zlými rodičmi v problémových rodinách. Keď dieťa doma nedostane lásku, ale namiesto toho nedobré zaobchádzanie, strach a kritiku, úplne prirodzene začne považovať rodinu za zlé spoločenské usporiadanie, ktoré je treba opustiť.
Za hranicami rodiny hľadá priateľov, ktorí sú úprimní, verní a pravdiví.
Ako vychovať dobrého človeka?
Prvým krokom je, aby sa jedinec stal človekom charakteru. Keď nemá rozvinuté srdce, nemôže sa stať človekom charakteru, skutočnou osobnosťou.
Ak si človek nezmení srdce, potom môže byť kdekoľvek, robiť čokoľvek, bude to stále rovnaké. To, že človek dospel do zlého stavu, v ktorom je dnes, je spôsobené tým, že opustil formáciu svojho srdca, že jeho srdce začalo byť čím ďalej, tým viac skorumpované a rozladené.
Človek so zlým srdcom bude zlý všade. Toto by malo byť možno aj centrom pozornosti pri výbere ľudí do istých funkcií v rámci vedenia organizácií. Koho teda vyberať na istý typ úradu? Človeka, ktorý má pekné a trblietavé reči alebo človeka, ktorý má bezúhonnú minulosť? To prvé mieri na vonkajšok, ktorý je možné naaranžovať a zahrať. To druhé mieri na srdce. Osvedčil sa v tom, kde je teraz, alebo kde bol doteraz? Ak áno, je predpoklad, že jeho integrované a vyladené srdce ho bude viesť k dobrým úmyslom a snahám aj v jeho novom postavení.
Srdce je prameňom lásky a láska je jadrom osobnosti človeka. Tí, ktorí majú nedostatky v srdci - bez ohľadu na množstvo vedomostí - sa nikdy nestanú osobnosťami charakteru.
Čo to znamená byť človekom charakteru? Jedinec, ktorý si zdokonalil svoju celú osobnosť na základe rovnomerného rozvoja svojich schopností intelektu, emócií a vôle. Tento stupeň nazývame výchovou srdca. Škoda, že v dnešnom svete najviac chýba práve táto zložka výchovy.