Materská škola v Uníne

Milí rodičia,
Ak túžite vychovať z dieťaťa sebaistého dospelého, ktorý s dôverou očakáva aj nové udalosti, je nevyhnutné, aby ste vášmu dieťaťu v prvom rade poskytli pocit istoty v bezpečnom domove. A objatie, o ktorom je dnešná téma, je vlastne symbolom nezištnej lásky.
V súčasnosti sa čoraz viac rozmáhajú problémy s disciplínou detí ,ktorá prerastá až do detskej agresivity. Pramene týchto neduhov sa hľadajú v rýchlom životnom tempe, vo veľkej produkcii násilia v médiách, v prehnanom napĺňaní túžob detí, že už nakoniec "ani nevedia, čo chcú".
Psychológovia tvrdia, že spomínané problémy správania nastupujú vtedy, keď dieťa stratí pocit istoty, bezpečia a lásky. Ten sa prejavuje buď vyššou chorobnosťou – napríklad v čase nástupu do kolektívu, alebo prejavmi panovačnosti a agresivity.
Môže tu nastať aj taká situácia, že si rodičia nevedia dať rady so svojím malým potomkom. Nepomôže dohováranie, trest, a už vonkoncom nie bitka.
Ak sa vám to zdá povedomé, prvá pomoc spočíva v tom, že sa pokúsite nájsť bod zlomu, keď ešte problémy neboli a keď sa začali prejavovať. Čo alebo aká udalosť v rodinnom živote mohla negatívne zapôsobiť na vaše dieťa. Mohli to byť na pohľad bežné problémy, ktoré spôsobili, že ste neboli dôslední v dodržiavaní svojich zásad. Dieťa okamžite vycíti, kedy si môže dovoliť viac. Intuitívne si posúva hranice podľa svojich detských túžob. Spočiatku sa mu to vidí zaujímavé a zábavné, ale v konečnom dôsledku v dieťati narastá neistota a sklamanie. Jedným z rizikových faktorov môže byť aj obdobie vzdoru, ktoré je vo vývine dieťaťa úplne normálne. Práve tu si vyskúša svoju "moc" a fakt, kto vlastne určuje v rodine podmienky. Je veľmi nevhodné, keď práve v tomto období ustupujeme jeho požiadavkám.
Nevhodné je dieťa uspokojiť za každú cenu, len preto, aby nedošlo ku konfliktu.
Dieťa má totiž plné právo aj na konflikt. Vhodnejšie je učiť sa zvládať sklamania v rannom detstve medzi najbližšími, ako neskôr na verejnosti.
A čo s tým, ak neúčinkujú vaše výchovné metódy?
Obyčajné prozaické objatie. Práve naše ramená sú tými najprirodzenejšími hranicami, ktoré určujú, kde je "doma" a kde je "svet". Nežný stisk našich ramien povie dieťati bez jediného slovíčka – si môj, ľúbim ťa takého, aký si, si v bezpečí a milovaný. Je to spomínané hniezdo istoty a lásky. V momente, keď prežíva konflikt, rodič pevne privinie svoje dieťa, hľadí mu do očí a dokonca ho môže povzbudiť: Len sa vykrič, vyplač, bude ti ľahšie. Ale všetko v pevnom objatí. A ešte malé upozornenie: objímate vy dieťa, a nie naopak. Čiže vaše ramená sú navrchu. Pustiť ho môžete až potom, keď pocítite, že nával pominul. Ešte stále je vhodné, aby rodič dieťa pohládzal, nežne sa mu prihováral a ubezpečil ho v tom, že aj riešenie problémov a konfliktov je úplne normálne a veľmi potrebné.
Urobte si čas na pohladenie a objatie oveľa skôr, ako by vám ho museli lekári predpísať.